Destiny a zakázaná láska - Nováčik alebo poviem ti, čo sú upíry zač

Zišla som dole do kuchyne a Narcisie ma hneď vítala so správou.

,,Dobré ráno, ako sme sa vyspali,“ spýtala sa, ale ja som nestihla, ani ústa otvoriť, keď spustila. ,,Lincoln ráno volal našli ďalšieho mladého vlkodlaka. Zeeke pre neho hneď išiel mali by tu byť na obed. Vezmeš si ho na starosť ty, alebo ho niekomu prenechávaš?“

,,Nie, vezmem si ho ja, aj tak nemám, čo robiť,“ mykla som plecami a zahryzla do keksíka.

Za pár hodín pred domom buchli dvere od auta. Sú tu. Ďalší chalan, ktorý je odsúdený na život psanca, ale možno ho tento život, bude baviť. Vchodové dvere sa otvorili. Zeeke vošiel dnu a za ním v tesnom závese chalan s tmavými krátkymi vlasmi, s postavou, ako keby ušiel z telocvične, ale takúto postavu mali všetci vlkodlaci. Na tvári mu pohrával nervózny úsmev, mal zvláštne hnedozelené oči. Pomaly som vstala a išla k nemu. V kuchyni už boli všetci, lebo Trisha práve dovárala obed.

,,Tak Destiny toto je Ted, Ted toto je naša vodkyňa Destiny,“ predstavil nás Zeeke. ,,Ona si ťa teraz odo mňa, tak nejak preberie a svoje otázky pokladaj jej. Či si určila niekoho iného?“ spýtal sa ma Zeeke pre istotu.

,,Nie neurčila,“ povedala som Zeekeovi a otočila sa na Teda. ,,Ahoj“ povedala som a natiahla k nemu ruku. Stisol mi ruku a tiež zašepkal pozdrav. Videla som, ako si ma obzerá, asi ma hodnotil.

,,Najprv sa najeme a potom ti vysvetlím pravidlá,“ povedala som mu. ,,Vlastne najprv ťa predstavím,“ otočila som sa do miestnosti na ostatných vlkodlakov.

Ted si prezeral veľkú miestnosť, ktorá bola na jednej strane kuchyňou a jedálňou, na druhej obývačkou. Vľavo od dverí bola polovica kuchyňa, ktorá bola oddelená dresom a skrinkami, ktoré viseli zo steny. Pred ním bol veľký drevený stôl, pri ktorom sa v pohode najedol aj tucet ľudí. Chrbtom ku kuchyni bol gauč, ktorý mal po oboch stranách dvojmiestne fotelky, pred gaučom malý stolík a dosť veľký televízor. V pravo od gaučov, hneď pod oknom, bol písací stôl, na ktorom bol počítač. Oproti vchodovým dverám boli schody, ktoré viedli na poschodie.

,,Takže,“ začala som. ,,Títo dvaja, čo sa po sebe stále váľajú,“ ukázala som na Trishu a Dimitriho, ktorí boli zase v tesnom objatí. Dimitri sa uchechtol, ale Trisha sa na mňa zamračila a hneď na to, na mňa vyplazila jazyk. ,,Sú Dimitri a Trisha,“ Ted sa usmial na dievča s krátkymi čiernymi vlasmi, bledučkou pokožkou, zelenkavými očami a na mladíka, ktorý ju držal v náruči, ten mal vlasy dlhšie, hnedé ako aj oči. Obaja mu kývli.

,,Blondínka je Narcisie,“ povedala som a ukázala na blonďavú babu s kučeravými vlasmi, bledou pokožkou a modrými očami, akurát rozprestierala na stôl, ale Tedovi kývla na pozdrav.

,,Ten pri počítači je Jack,“ mávla som k chalanovi s čiernymi vlasmi a modrými očami.

,,Tí dvaja pred telkou, to sú Seth a Tom, taký naši blázni,“ zo sedačky sa uškrnul čiernovlasý chalan s hnedými očami Tom a Seth, bloďák s modrými očami. Ktorí, tiež kývli na pozdrav.

,,Zeekea už poznáš,“ obišla som chalana s hnedými vlasmi a hnedými očami.

,,A títo dvaja dropci,“ ukázala som na deti, ktoré sa hrali na zemi. ,,Sú Klára a Romulus.“

Chlapec s vlasmi farby piesku a zelenými očami si nováčika iba prezrel a zas sa venoval skladačke. Blonďavé dievčatko s modrými očami sa na Teda usmialo.

,,Fajn, to sú zatiaľ všetci, teraz poďme jesť,“ zavelila som.


Po obede sme vybrali z auta Tedove veci, mal ich dosť, to ma potešilo, aspoň nebude strádať, ako väčšina mojich vlkodlakov, ktorí už nemali pomaly, ani oblečenie. Vyšli sme na poschodie. ,,V pravo je izba Narcisie,“ vysvetľovala som, hneď vedľa je izba Setha, Tomova, táto tu je Klárina, ďalšia Romulova, táto Jackova, v tejto sú spolu Dimitri a Trisha a táto je Zeekeho. Táto je moja, oproti mojej je Chrisova, ale ten je zo smečkou na lovoch a tá vedľa je Lincolnova, ale ten je tiež preč, ale toho poznáš, ten ťa našiel,“ hovorila som a pritom som ukazovala na jednotlivé izby, až sme sa dostali na tretie poschodie.

,,Táto tu bude zatiaľ tvoja, ak ťa nepridelím do nejakej smečky, potom by si býval v jednom z ich domov, ktoré sú tu neďaleko,“ dopovedala som a viedla som ho do jeho izby. Izba nebola veľká, pod oknom bola posteľ, v rohu dve skrine, písací stôl a dvere do kúpeľne.

,,Viem, že izby nie sú veľké a nie je to nič moc, ale výhoda tohto domu je, že všetky izby majú vlastnú kúpeľnu,“ uškrnula som sa na neho. Položili sme kufre na zem. Ted otvoril jednu z tašiek a vytiahol notebook. Výborne, aspoň on ho po mne nebude chcieť.

,,Zeeke mi hovoril, že máte finančné problémy,“ povedal Ted.

,,Áno, ale to sa vyrieši, keď sa smečky vrátia z lovov,“ mykla som plecami. Pravda bola, že som vedela, že sa nič nevyrieši, keď aj smečky nejaké peniaze donesú, z tých sa zaplatí to najnutnejšie, a potom bude s peniazmi zas problém. ,,Teraz poď, vybalíš si potom,“ povedala som a ťahala ho do lesa. Nešli sme k mólu vedela som, že tam bude Darien.

,,Ako dlho si vlkodlak?“ spýtala som sa, keď sme kráčali cez les.

,,Asi mesiac,“ odvetil Ted a rozhliadal sa po lese.

,,Len?!“ spýtala som sa prekvapene. ,,To sme ťa našli skoro, čo tvoja prvá premena?“

,,V pohode, ale riadny šok,“ povedal Ted a zastavil sa. ,,Nechcem sa rozprávať o vlkodlakoch na to mi odpovedal už Zeeke. Povedz mi o tom lovení upírov, čo ich zabije? Kedy ich budeme loviť?“

,,Ty, zatiaľ ešte loviť nebudeš,“ zarazila som ho. ,,Najprv si ťa overí Lincoln a potom ti ukáže, čo musíš vedieť pri boji s upírom. Ja ti poviem, len teóriu.“

,,Ako sa dá zabiť upír?“ spýtal sa rýchlo. ,,Kolíkom do srdca, či to je blbosť?“

,,Nie, drevený kolík pôsobí dosť účinne,“ povedala som. ,,Ale za prvé na to treba vyvinúť obrovskú silu, lebo uprie srdce pod kožou chránia rebrá tvrdé skoro ako oceľ, musíš sa trafiť priamo medzi rebrá, čo nie je jednoduché, nováčikovia väčšinou minú cieľ. Takže najlepší spôsob, ako sa zbaviť upíra je useknutie hlavy. Ďalší osvedčený spôsob je upálenie.“

,,A čo tak cesnaky, či kríže, vidieť ich v zrkadle, alebo spia v rakve? Zhoria na slnku?“ vypytoval sa na upírov ďalej.

,,V zrkadle ich vidieť,“ povedala som. ,,To, že ich nevidieť v zrkadle sú fámy. Kríže im neublížia, ale aj tak sa im vyhýbajú. V rakve nespia, asi preto, že je to nepohodlné,“ musela som sa zasmiať. ,,Na slnku nezhoria, ale slnko ich aj tak zabíja, keď sa upír dostane na priame slnko, to z neho doslova vysáva silu, a to až do vtedy, kým neumrie na vysilenie, čo trvá tak pol hodinu, maximálne trištvrte, keď je upír silný. Svätená voda je tiež hlúposť, keď už sme pri tých legendách. A cesnak im hrozne smrdí, preto nenapadajú nikoho, kto ho jedol, asi by sa im obrátil žalúdok.“

,,Takže začať jesť veľa cesnaku,“ povedal v žarte Ted.

,,Upír nikdy nevypije krv vlkodlaka,“ povedala som bez stopy humoru v hlase.

,,Prečo?“ nechápal Ted.

,,Lebo oni nevedia, že naša krv je pre upíra, ako tekutí oheň, pre upíra by to bol zdroj ohromnej sily, ale k našim obranným mechanizmom proti upírom patrí aj to, že môžeme pri boji s nimi dať našej pokožke vôňu cesnaku. A kto by chcel jesť to, čo smrdí,“ usmiala som sa.

,,Aha, takže oni si myslia, že naša krv je odporná, lebo smrdí, keď na nich útočíme,“ pochopil Ted.

,,Presne a pritom je naša krv hotová delikatesa,“ povedala som zo smiechom.

,,Ale ako to, že na to žiadny upír zatiaľ neprišiel, chcem povedať, že už sa určite podarilo upírom vlkodlaka zabiť, tak prečo z neho nikdy neskúsili piť, aj keď im krv smrdela,“ spýtal sa zase nechápavo Ted.

,,Ale oni to skúsili, ibaže ďalší obranný mechanizmus vlkodlaka je ten, že keď upírie tesáky pretnú pokožku vlkodlaka, krv v žilách doslova zuby obíde nevytečie pokým sa zuby nevzdialia a keď tak urobia krv sa okamžite zrazí, vlkodlaci sa hoja neuveriteľne rýchlo.“

,,Áno, to som už zistil,“ potvrdil Ted.

,,Žiadny upír sa z vlkodlaka nenapije, pokiaľ mu to nejaký vlkodlak nedovolí a kto by bol taký cvok,“ uškrnula som sa na neho. ,,Radšej sa vrátime je neskoro.“

,,Zeeke mi hovoril o tých upíroch, čo žijú tu v našom lese,“ povedal Ted a zdvihol obočie.

,,Poznáš moje rozkazy a vieš, že sa živia krvou zvery?“ spýtala som sa len.

,,Áno, ale...,“ začal, ale ja som ho prerušila.

,,V tom prípade nemáme o čom diskutovať,“ povedala som a vydala sa smerom domov.

7. Kapitola || 9. Kapitola

Bojíš sa budúcnosti?Presne tohoto som sa bála Detská hra alebo bojíš sa aj malých vlkov? Nenávidíš ma? Vravela som ti, že sa ti pravda páčiť nebude Ako ti mám uniknúť? Finta vodopády a poznám mesto lepšie ako ty?Nováčik alebo poviem ti, čo sú upíry zač Aj anjeli majú nočné mori. Ale o čom? Stretnutie, prečo som to dovolila? Nebezpečné hrádky? Myslím, že nieS týmito susedmi bude problém DarienSpomienkyPrológ